Ešte som nehladoval...

Ako sa nás dotýkajú výzvy a upozornenia týkajúce sa zdravia od Svetovej zdravotníckej organizácie? Ako na nás vplývajú prognózy o globálnych problémoch? Jedna skupina ľudí tvrdí, že sa nás to netýka. Všetko sa to deje niekde veľmi ďaleko, za hranicami nášho malého Slovenska. Druhá skupina ľudí tvrdí, že si s tým ľudstvo nakoniec poradí. Nemýľme sa. To, že sa o problémoch nehovorí, neznamená, že nie sú.
A keďže nám záleží na budúcej generácii, chceme mať z nich uvedomelých a rozumných ľudí, rozhodli sme sa niečo preto urobiť. Vybrali sme jeden z javov, ktorý sa v našej spoločnosti vyskytuje často: „Homo homini lupus.“ /Človek človeku vlkom./
Téma prednášky, ktorú sme 29. apríla 2011 pod vedením Mgr. Stanislava Bielika rozoberali so žiakmi, bola o HLADE. Každodenne sa stretávame s tým, ako si deti jedlo nevážia. Vyhadzujú do smetných košov chutné desiatové balíčky, ktoré im rodičia v nádeji pre správnu výživu svojej ratolesti, ráno pribalia do školských tašiek. Kuchárky, ktoré sa snažia deň čo deň uvariť chutné jedlo, len v nemom úžase sledujú ako deti odnášajú plné taniere.
A tak nadišiel ten správny čas vysvetliť žiakom, veľmi pútavou formou prostredníctvom priamych záberov, krátkych filmov a osobných skúseností nášho pozvaného hosťa, čo to znamená keď sa povie: kukuričná kaša nad zlato. Zaoberali sme sa aj logikou toho, že sa na svete vyprodukuje nadbytok potravín a predsa niekoľko miliónov detí umiera od hladu.

Po prednáške sme sa spoločne dohodli, že začneme od seba. Budeme si potraviny viac vážiť a nebudeme zbytočne plytvať. Môže sa totiž stať, že v blízkej budúcnosti sa nás tento problém bude priamo dotýkať .

Zdroj : E.Valko http://www.zskomre.sk/