FOTO: Revúcky rodák kreslí úchvatné karikatúry. Zvečnil aj svetoznámu kapelu Scorpions

Zdroj: archív Jána Fiťmu

Revúcky rodák Ján Fiťma študoval na strednej vojenskej leteckej škole a neskôr sa rozhodol pre kulturológiu. Odmalička má však záľubu vo výtvarnej tvorbe a počas vysokej školy sa začal venovať karikatúram. Kreslil politickú karikatúru pre denníky a časopisy, no v súčasnosti karikuje rôzne známe osobnosti. Vytvoril dokonca aj karikatúru známej skupiny The Scorpions, ktorú im aj osobne venoval. Hovorí o sebe, že je ako Monk v umení. Obrazy si nosí v hlave a neustále skúma detaily a vylepšuje ich. Čo všetko nám prezradil o svojej tvorbe?

Kedy ste začínali s prvými kresbami?

Bolo to už na základnej škole v Revúcej. Mali sme riaditeľa školy, ktorý viedol hodiny výtvarnej výchovy. Mal svoje výstavy a bol nielen učiteľom, ale aj umelcom. Na prvej hodine nás zobral na námestie, kde sme mali maľovať starú renesančnú budovu. Keď sme dokreslili, začal on. Za päť minút dokázal s uhlíkom riadne divy. Bol som doslova fascinovaný a povedal som si, že to chcem vedieť. Odvtedy som sa mu pozeral na ruky, na každý jeden pohyb a začal som kresliť.

Venovali ste sa len kresleniu, alebo ste vyskúšali aj iné druhy umenia?

Počas základnej a strednej školy bolo kreslenie mojím koníčkom. Nielen výtvarná tvorba, ale aj fotografovanie boli so mnou spojené od malička. K tomu pribudlo sochárstvo, venoval som sa modelovaniu. Všetko, čo sa týka výtvarnej tvorby mi zachutilo. Robil som sochy zo snehu a nedávno som si dokonca vyskúšal urobiť sochy z dreva.

Najväčší talent máte teda ale na kreslenie?

Mnohé veci som sa naučil sám a hovorím, že nie je potrebný talent, aby človek vedel kresliť. Moja teória je, že ten, kto vie písať, už kreslí. Na základe písma sa dá zistiť nejaké estetické cítenie. Je len dôležité vytiahnuť to na povrch. Počítač tiež nemá talent a dokáže nakresliť dokonalý 3D obrázok. Je to len matematický zápis. Všetci sme talentovaní, len o tom nevieme.

Kreslenie sa dá teda naučiť? Mali ste aj vy niekoho, kto vás viedol?

Človek musí vidieť 3D, aby si to vedel položiť na výkres do 2D priestoru. Tam je ale problém, že výkres je plochý. Musíte všetko vedieť preklopiť. Keď sa to naučíte, tak ste vyhrali. Ja som nemal špeciálneho učiteľa. Musel som to len pochopiť. Teraz viem, čo všetko som kedysi robil zle. Keď idete na výstup na nejaký vrch, idete buď po cestičke alebo krížom hore. Len je to potom náročnejšie. Mne ale aspoň nemôže nikto povedať, že mám niekoho rukopis.

Čo je dôležité pri karikatúrach?

Pri portréte maľujete to, čo vidíte. Karikatúra je zložitá v tom, že musíte ísť, obrazne povedané, až za roh. Ja hovorím, že je to matematika tváre. V karikatúre exponujete. To, čo je veľké, bude ešte väčšie a to, čo je malé, bude ešte menšie. Na tvári si musíte sledovať všetko, od uší, cez oči, lebku. Musíte si ju rozobrať po častiach a poskladať. Medzi jednotlivými časťami treba všetko prepočítať. Napríklad, ako je vystrčená brada. Preto musím vidieť tvár aj z profilu.

Ako zobrazujete ľudí najčastejšie?

Každý je krásny taký, ako je. Najhoršie je robiť karikatúru z pekných ľudí. Netvorím veľmi preexponované karikatúry. Chcem, aby môj divák nemusel dlho hľadať, kto je na obrázku. Ja kreslím väčšinou karikatúry v úsmeve. Hovorím tomu dynamický moment tváre s emóciou . Keď sa človek usmeje, je hneď krajší. Úsmev je posledná fáza, kedy sa môžete tomu druhému zapáčiť.

Ako dlho vám trvá vytvoriť karikatúru?

Začal som kresliť aj rýchlo-karikatúry priamo pred ľuďmi na rôznych akciách. Je to náročnejšie ako tvoriť v pohode doma. Pre mňa je nová tvár ďalšou výzvou. Vtedy musíte kresliť pod časovým stresom a rýchlo-karikatúra sa robí tak do 20 minút. Ja som však vždy nespokojný. Mám rád prepracované veci. Keď mám zákazku, tak ju robím aj tri dni. Neustále to vylepšujem. Niektorým sa však viac páči, keď je to narýchlo. V jednoduchosti je krása.

Ktorá karikatúra sa vám vydarila najviac?

Každá má niečo svoje. To by musel možno posúdiť niekto iný. Niekedy som nespokojný aj kvôli malej čiarke, ktorú si nikto iný nevšimne. Začínam byť otrokom môjho detailného videnia. Som ako Monk v umení. Príde do miestnosti, všetko si vie predstaviť a má to v hlave. Zapadne mu to do seba ako puzzle. To isté aj ja. Vidím tvár, pozriem sa na ňu a predstavujem si, ako si ju rozoberiem a poskladám na výkres. V hlave si vytvorím obraz. Keď sa dlho pozerám, mám čas uvažovať a vylepšovať. Neviem, kedy je koniec. Ku každému dielu pristupujem stopercentne. To je to Monkove prekliatie. Na jednej strane plus, no na druhej mínus. Niekedy sa vám to preleje aj do života a to nie je dobré. Myslíte si, že každá jedna vec môže byť vyšľahaná do krásy. To sa v reálnom svete nedá, realita je krásna taká aká je, netreba s ňou „hýbať“.

Dá sa na Slovensku uživiť umením?

Pravdupovediac, nedá. Ľudia to nevedia oceniť. Sú zákazky, na ktorých sa možno dá zarobiť. Stalo sa mi už aj to, že som kreslil karikatúru najbohatších ľuďom na Slovensku. Človek, ktorý je dosť bohatý a má všetko ocení ako darček niečo, čo si nemôže kúpiť. Je najlepšie, keď je to smerované naňho. Rodinní príslušníci či priatelia mi pošlú fotografie a indície o danej osobe. Tvorím dielo, do ktorého vkladám aj časť z jeho života. Dostanem nápady a hľadám, ako presne ho zobrazím. Niekedy len týždeň rokujeme o tom, čo bude na výslednom obraze.

Máte aj nejaký pekný zážitok, spojený s vašou prácou?

Áno. Mohol som sa stretnúť so skupinou The Scorpions. To sa mi ani nesnívalo, že ich niekedy v živote uvidím. Mali koncert v Košiciach a ja som mohol prísť a odovzdať im darček za Slovensko. Bola to karikatúra ich kapely s venovaním (Foto v galérii č. 30). Ich tvorba sa mi v mladosti páčila a ja som im za to venoval dielo. Bol to pekný moment a oni boli nadšení.

V súčasnosti sa venujete už len kresleniu?

Teraz už len kreslím. Čo bolo mojou záľubou, je teraz biznisom, ale nie je to dobré. Koníček by mal ostať koníčkom. Robí sa pre vlastné potešenie a nemal by byť prácou. Keď máte termíny, tak ste pod tlakom. Už to nie je o slobode tvorby, ale je tam nejaká zodpovednosť a tá robí z človeka otroka. Všetko si potom nosím celý deň v hlave. Budem si musieť nájsť nového koníčka.

V priloženej galérii si môžete pozrieť pozoruhodné výtvory karikaturistu!