Gymnazisti v Osvienčime
Dňa 6. mája 2011 sa žiaci Gymnázia Martina Kukučína zúčastnili exkurzie v bývalom poľskom koncentračnom tábore - Osvienčime. I keď cesta tam bola dlhá a vyčerpávajúca, nikto z nás neľutoval ani sekundu strávenú na mieste, ktoré až do poslednej chvíle
Až pri návšteve barakov, plynových komôr a krematórií, pri pohľade na
dve tony vlasov, z ktorých textilné závody tkali koberce, tisícky topánok,
ktoré už nikdy nenašli svojho majiteľa, hrnce a taniere, ktoré sa tri krát
denne naplnili len stotinou toho, čo si dnes môžeme dovoliť zjesť my, sme
si uvedomili, že učebnice neklamali.
Smutnú atmosféru podporil aj blížiaci sa sviatok víťazstva nad fašizmom,
ktorý si do Osvienčimu prišli pripomenúť stovky návštevníkov z celej
Európy. Síce bol každý z nás z inej krajiny a rozprával iným jazykom,
slzy v očiach sme mali všetci rovnaké. Ak sme tam niečo pochopili, tak to,
že človek, akokoľvek maličký je schopný všetkého. Postaviť diaľnice,
umelé ostrovy, atómovú bombu, či vyvraždiť polovicu ľudstva. Jeho moc je
neobmedzená…
Veľké poďakovanie za zorganizovanie exkurzie patrí pani profesorke
Andraščíkovej, ktorá si hrôzu Osvienčimu so študentmi pripomína každý
rok. Vďaka nej sme videli miesta, kde človek človeka videl umierať, kde mal
kúsok masla vyššiu hodnotu ako desať ľudských životov a kde smrť
znamenala vykúpenie. Všetci, ktorí fašizmus naďalej považujú za
ideológiu, ktorú je potrebné obnoviť, by mali vidieť skazu, ktorú
spôsobil a prežiť bolesť ľudí, ktorým vzal život. Jediné, čo si dnes
želám je, aby koncentračné tábory zostali navždy len prázdnymi pamiatkami
a spomienkami na jednu z najväčších tragédií v dejinách ľudstva.
Zdroj : Miriama Králiková
