Eva Viestová Od Vás

Máme ďalších bakalárov....

11.jún bol zaťažkávacím dňom pre 109 študentov Dubnického Technologického Inštitútu v Revúcej, ktorí v tento deň v Dubnici Nad Váhom pristúpili k štátnym skúškam na titul bakalár.

Tri roky títo ľudia spolu sedávali v laviciach a trávili hodiny nad učebnicami a skriptami, písali seminárne práce, obetovali svoj voľný čas na úkor priateľov, rodiny aby sa posunuli v živote opäť trochu ďalej, a dokázali sebe a svojmu okoliu, že „majú na to“ vyštudovať vysokú školu. Toto je už druhá várka študentov, ak to tak môžeme nazvať, ktorí opúšťajú brány tejto školy v Revúcej, pretože DTI je tu už 4 roky. Pri tejto príležitosti sme oslovili pani RNDr. Evu Vidovú, aby nám túto školu priblížila a prezradila o nej niečo viac. Článok s ňou prinesieme v najbližšej dobe na stránkach 24-ky.
Zároveň sme náhodne vybrali a oslovili troch študentov, čerstvých bakalárov, ktorým sme položili rovnaké otázky aby sme zistili ich pohľad na štúdium a vlastne ako to celé vnímali oni.

A tu sú ich odpovede.

Bc. Svetoslav Albíni – vedúci pošty v Revúcej

//A / Čo Vás viedlo k tomu, aby ste sa prihlásili študovať na DTI v Revúcej? //Snaha doplniť si vzdelania

B / Čo bolo na štúdiu najťažšie ? Štúdium bolo pre mňa príjemné

C / Na ktoré chvíle budete najviac a najradšej spomínať ? Na čas strávený v perfektnom kolektíve.

D / Kto Vás v štúdiu podporoval ? Všetci známi a príbuzní.

//E / Ako ďalej v budúcnosti ? Ďalšie štúdium alebo zhodnotenie vedomostí v práci ? //Plánujem ďalšie štúdium.

Bc. Martina Levrincová – pracovníčka Sociálnej poisťovne v Revúcej

A / Čo Vás viedlo k tomu, aby ste sa prihlásili študovať na DTI v Revúcej? V prvom rade snaha zvýšiť si vzdelanie, vyhovovalo mi že škola je v mieste môjho bydliska a samozrejme pre mňa ako zamestnanú aj to, že prednášky boli počas víkendov.

//B / Čo bolo na štúdiu najťažšie ? //Najťažšie bolo skombinovať rodinu , prácu a školu v čase skúškového obdobia.

C / Na ktoré chvíle budete najviac a najradšej spomínať ? Spomínať budem na celé tri roky, na obdobia počas prednášok aj počas skúšok, ale aj na mojich nových spolužiakov a spolubojovníkov.

D / Kto Vás v štúdiu podporoval ? V prvom rade moja rodina, priatelia, kolegyne v práci, ale veľkú podporu som mala aj zo strany zamestnávateľa, keď mi vyšli v ústrety v období pred štátnicami.

//E / Ako ďalej v budúcnosti ? Ďalšie štúdium alebo zhodnotenie vedomostí v práci ? //V budúcnosti nevylučujem možnosť študovať ďalej, no momentálne o tom neuvažujem.

Bc. Lenka Palušáková spolupracovníčka Revúca24

A / Čo Vás viedlo k tomu, aby ste išli študovať na DTI v Revúcej Prečo som sa rozhodla študovať??.. určite z dôvodu, že v dnešnom svete je inak vnímaná osobnosť človeka, inak ho vnímajú pri prijímaní do zamestnania.. v našom regióne je veľká nezamestnanosť a miesta, ktoré sú lukratívnejšie ako úrady práce, sociálne úrady, si vyžadujú mať určitý stupeň vyššieho vzdelania.. a ďalším takým dôvodom bolo aj to, že som chcela sebe aj svojim blízkym dokázať, že popri každodenným starostiam a povinnostiam, to človek zvládne a dokáže to ak niečo chce.. a v podstate učíme sa celý život, či v škole, či v práci, či bežnými vecami, toto si možno vyžadovalo viac času a úsilia, ale nič nie je na škodu čo sa človek nové naučí.. práve naopak, získa viac nových informácií, viac vedomostí, ktoré môže neskôr v rôznych situáciách využiť

B / Čo bolo na štúdiu najťažšie? Najťažšie.. hmm.. je ťažké na toto zodpovedať, pretože povedzme si čo v živote človeka je ľahké.. ocitá sa v rôznych situáciách, stretáva s rôznymi problémami a starosťami, v ktorých nie vždy je ľahké určiť to správne riešenie.. často krát musí jednať rýchlo, bez výberu možností.. ale ak by som to mala teda nejako zhrnúť, tak najťažšie boli pre mňa začiatky štúdia, kedy si človek po pár rokoch „oddychu“ musel znovu sadnúť nad knihy a vedieť sa naučiť aj to čo ho nezaujímalo.. musí si nájsť a rozdeliť čas, aby popri práci a každodenným povinnostiam skĺbil ešte aj učenie.. a povedzme si, koľkokrát prišiel domov unavený z celého dňa a musel pokračovať ďalej.. prežívať stresy pred skúškou občas teda tiež dalo zabrať.. nehovoriac o posledných kedy každý z nás chcel úspešne toto štúdium dokončiť.. sú to chvíle plne nervov a stresu ale zároveň tak krásne keď stojíte pred komisiou ktorá Vám oznámi úspešné ukončenie.. ten pocit je naozaj neopísateľný.. a jedinečný.. po ktorom si každý študent povie.. tie najťažšie chvíle stáli za to

C / Na ktoré chvíle budete najviac a najradšej spomínať? No určite na tie posledné.. kedy ako som už povedala mnohí z nás sa poctivo pripravovali na najväčšiu skúšku celého tohto štúdia, musel preukázať čo a koľko mu celé tie tri roky dali, boli to dni neustáleho učenia a strachu či to zvládne.. kedy sa musí postaviť pred cudzích ľudí, pretože väčšinou sú skúšajúci ( komisia ), profesori ktorých ste nemali možnosť spoznať po celé štúdium.. a vie že je v tom sám.. no a na ten neopísateľný pocit, kedy vyjdete z tých dverí a prvé čo urobíte je to, že to chcete a vykričíte to celému svetu.. o ten pocit šťastia sa chcete podeliť s každým kto pri Vás stál po celé tie roky a taktiež so svojimi najbližšími, ktorý to niekde v mysli celé prežívali s Vami a kedy ste už tak unavení, že v tej chvíli sa trasiete od zimy aj keď von je krásne letné počasie

D / Kto Vás v štúdiu podporoval? Asi sa tým myslí aj finančná aj psychická podpora.. Z toho prvého hľadiska moja veľká vďaka patrí mojej starkej a starkému, ktorý žiaľ už nestihol prežiť tento môj úspech až do konca.. za ich obetavosť a lásku ku mne im samozrejme patrí tiež jedno veľké ďakujem.. no a asi všetkým tým, ktorí pri mne stáli a dodávali mi odvahu a podporu pred každou skúškou.. ešte raz veľká vďaka

//E / Ako ďalej v budúcnosti? Ďalšie štúdium alebo zhodnotenie vedomostí v práci? //Ako som povedala a celé to zhrnula, štúdium na vysokej škole si vyžaduje veľa času a aj.. keďže neviem ako na tom budem z oboch hľadísk, zatiaľ sa touto myšlienkou nezaoberám, ale uvažujem a do budúcna nevylučujem pokračovať v štúdiu.. keď človek zvládol tri roky, určite zvládne aj ďalšie dva, aj keď som si pred štátnicami povedala už nikdy viac, ale.. ako sa hovorí nikdy nehovor nikdy.. a toto pravidlo sa teda utvrdzuje aj u mňa.. a asi aj chcem ešte tento neopísateľný pocit prežiť ešte raz

Ďakujem všetkým za odpovede a ešte raz všetkým úspešným absolventom štúdia a čerstvým bakalárom blahoželáme.

Zdroj : J. Bobonšic

Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM