Telo mumifikovanej ženy možno nepatrilo Žofii Serédyovej: Na hrade krásna Hôrka začali dôležitý výskum!
Mumifikované ženské telo, uložené v sklenenom sarkofágu v kaplnke hradu Krásna Hôrka, odborníci po takmer 40 rokoch vybrali zo skleneného sarkofágu. Podrobili ho prvej prehliadke začínajúceho výskumu.
Pre účely výskumu bude múmia prevezená do Bratislavy a podrobená röntgenovému vyšetreniu, CT a prípadne tiež analýze DNA. Vedci sa pokúsia určiť aj jej totožnosť, vek a príčinu úmrtia. Budú zisťovať i prípadné zlomeniny, ochorenia či sekundárne poškodenia na tele a podľa tvaru lebky plánujú zrekonštruovať podobu tváre. „Zisťovali sme, v akom stave vlastne múmia je a čo sa s ňou môže, prípadne nemôže robiť,“ uviedol Radoslav Beňuš z Katedry antropológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Vrátia ju na hrad
Podľa jeho slov je však mumifikované telo vo veľmi dobrom stave. „Je pevné, mäkké tkanivá sú dosť pružné a teda znesie prevoz,“ načrtol s tým, že zatiaľ nie je možné povedať, ako dlho bude výskum trvať a kedy bude možné múmiu vrátiť na Krásnu Hôrku. „Určite sa však vráti na pôvodné miesto,“ dodal.
Pripravujú novú expozíciu
„Sarkofág sme otvorili po niekoľkých desaťročiach z viacerých dôvodov. Jedným z nich je skutočnosť, že jeho stav aj pri pohľade voľným okom nie je dobrý a je potrebné reštaurovať ho. Pripravujeme tiež novú expozíciu hradu, takže antropologický, historický a umelecko-historický výskum, ktorý bude prebiehať, je dôležitý aj z tohto hľadiska,“ informoval historik umenia a riaditeľ Múzea Betliar Július Barczi.
Pokúsia sa určiť totožnosť
Jedným z hlavným cieľov výskumu bude zistiť, komu mumifikované telo, uložené v kaplnke Krásnej Hôrky od roku 1815, vlastne patrilo. „Profesor Jozef Novák pred vyše 40 rokmi tvrdil, že to nie je Žofia Serédyová, ale Terézia Dőryová, jedna z manželiek Štefana III. Andrássyho. Tvár múmie sa na portréty Terézie Dőryovej podobá, nechcem však predbiehať, uvidíme, čo ukáže výskum,“ povedal na margo totožnosti múmie Barczi.
Spôsob mumifikácie
Výskum môže priniesť odpovede aj na ďalšie otázky. Podľa riaditeľa je totiž otázne, či bolo telo prirodzene mumifikované, nakoľko odborníci tvrdia, že v takomto stave sa ľudské pozostatky uchovajú len v dôsledku zámernej mumifikácie, a nie prirodzeným spôsobom. „Podľa archívneho dokumentu sa telo zachovalo, pretože naň kvapkala vápenatá voda, ktorá mu upchávala póry. Tento záznam pochádza z kanonickej vizitácie v roku 1828 a je otázne, či tomu môžeme veriť,“ konštatoval riaditeľ s tým, že zrejme to nebude pravda a telo bolo asi mumifikované podobne ako ostatné aristokratické pozostatky.
Múmiu preniesli
„Múmia sa našla na začiatku 19. storočia v krypte kostola tu v obci Krásnohorské Podhrade. Majitelia Krásnej Hôrky, Andrássyovci, ho dali preniesť do rodovej kaplnky, kde prežilo aj ničivý požiar hradu v roku 2012. Práve to bol aj jeden z dôvodov, prečo sme sa rozhodli tieto práce realizovať. Aby sme zistili jednou cestou aj to, či je v poriadku a pripravili ju aj sarkofág na plánovanú reprezentatívnu výstavu,“ uviedla pre náš web historička z betliarskeho múzea Silvia Lörinčíková.
Inšpirácia pre román
Ako ďalej spomenula, počas prvotného výskumu sa urobili aj odbery vzoriek vzduchu aj priamo z vnútra sarkofágu a okrem toho sa urobil odber sterov zo stien a sklenenej výplne. Mumifikované telo bolo okrem iného inšpiráciou aj známemu maďarskému spisovateľovi Mórovi Jókaimu, ktorý ho spomína v románe Levočská biela pani.
Pozrite si autentické fotky priamo z miesta výskumu v našej galérii!
Zdroj: TASR/DNES24
