Vychádzka na Slovenskú skalu sa vydarila. Najmladší turista Janko mal len 15 mesiacov.
Príjemné lúče babieho leta sprevádzali skupinu asi 30 turistov do východnej časti Jelšavského krasu. Vychádzka na Slovenskú skalu bola poslednou z troch plánovaných turistických akcií Mestského múzea v Jelšave.
Cieľom našej turisticko-historickej vychádzky bol najzápadnejší výbežok Slovenského krasu – Slovenská skala s nadmorskou výškou 622 m. n. m. Od Osvetového centra vyšehradskej kultúry Jelšava leží juhovýchodne – nad cestou smerujúcou z Jelšavy cez Hrádok do Štítnika.
Po krátkej inštruktáži sa skupina turistov v počte 29 zúčastnených z Jelšavy, KST Revúca a z Lubeníka, vydala za krásneho počasia babieho leta k vytýčenému cieľu. Chodníkom ponad Gombiarku, popri bývalých jelšavských kasárňach, sme sa dostali do Žobráckej doliny. Odtiaľ sme smerovali proti prúdu Lovnického potoka k rybníkom a ďalej popod cestu smerom na Hrádok.
Pod bývalým kameňolomom sme prekrižovali štátnu cestu a dostali sme sa na lesnú zvážnicu. Bol práve vhodný čas na oddych a občerstvenie, lebo nás čakal najnáročnejší úsek cesty, strmá lesná zvážnica smerujúca do sedla pod Slovenskou skalou. Tu sme si museli dávať veľký pozor pri chôdzi, lebo lesná zvážnica bola vlhká a klzká, miestami popretkávaná popadanými a polámanými konármi.
Po niekoľkých krátkych zastaveniach a „napumpovaní“ vzduchu do pľúc sme sa dostali do sedla priamo pod Slovenskou skalou. Skalné bralo už bolo na dosah ruky, no poniektorí potrebovali „dobiť baterky,“ takže prestávka prišla vhod. O 11.10 hod sme sa úspešne dostali na hoľu (620 m. n. m.), ktorá bola naším hlavným cieľom.
Odmenou, ako som už spomenul, bolo nádherné slnečné počasie s výhľadom na majestátne Stolické vrchy, ktorých najvyšším vrchom je Stolica s nadmorskou výškou 1476 m. V diaľke bolo dokonca vidieť vrchnú časť vykrývača Kráľova hoľa. Nie menej krásny bol pohľad i na kopec Hrádok s nadmorskou výškou 810 m a v diaľke na chrbty kopcov v smere Dobšiná – Veľký a Malý Radzim. Ich nadmorská výška je 991 m a 961 m.
Slovenská skala je pozoruhodná tým, že sa tu nachádzajú pozostatky skalného opevnenia siahajúceho do obdobia stredoveku. Pravdepodobne toto opevnenie slúžilo ako strážny bod a hláska pred prichádzajúcim nepriateľom. V dávnych časoch sa dala z tohto miesta kontrolovať prístupová cesta do Jelšavy od Hucína na juhu a od Štítnika na severovýchode. Podľa rozprávania svoju úlohu pozorovateľne Slovenská skala zohrala i v SNP.
O 12.15 sme sa vydali na spiatočnú cestu po hrebeni na lúčku pod kopcom zvaným Cíger. V južnej časti pohoria nad Nižnými lúkami sa nám naskytol krásny pohľad do diaľav až na Poľanu. Na lúčke pod Cígrom sme sa zasa mohli pokochať výhľadom na Revúcku dolinu, samotnú Revúcu, muránske vrchy s NP Muránska planina s kopcom Fabova hoľa 1439 m. n. m.
Turistickú vychádzku sme ukončili návratom do Osvetového centra vyšehradskej kultúry Jelšava a Mestského múzea Jelšava, kde nás čakalo malé občerstvenie – bylinkového čaju a drobné pečivo. Zároveň si účastníci Turisticko-historickej vychádzky na Slovenskú skalu mohli prehliadnuť i expozíciu múzea.
O tom, že turistická akcia bola vydarené svedčí i fakt, že sa nej zúčastnili rôzne vekové kategórie – najmladší turista – 15 mesačný Janko Haliak z Lubeníka. V sprievode svojich rodičov a na chrbte svojho ocka pozoroval zo sedačky okolitú prírodu bez akejkoľvek revolty alebo nespokojnosti. Dokonca v prestávkach pri oddychu ostatných sa s radosťou a detskou zvedavosťou poprechádzal po lesíku.
Svoju spokojnosť s turistickou akciou vyjadril i najstarší účastník František Puhalla – 69 ročný z KST Dúbrava z Revúcej. Poďakovanie za účasť patrí všetkým turistom a prianím organizátorov Osvetového centra vyšehradskej kultúry Jelšava a Mestského múzea Jelšava je, aby sme sa schádzali i na ďalších turistických akciách minimálne v takom počte ako doteraz.
info : Alexander Sabon foto : J. Rovný
