Ako dopadlo čistenie starého cintorína?

Vyzbrojení chuťou pomôcť upratať neporiadok, ktorý v areáli cintorína deň čo deň vytvárajú neprispôsobiví obyvatelia nášho mesta, a ako sme sa mali možnosť na vlastné oči presvedčiť, aj občania okolitých obcí, sme pri zbere odpadkov v duchu ďakovali za ochranné rukavice. Žiaľ, až po zdvihnutí prvých kusov odpadu sme si uvedomili, akou veľkou chybou bolo nevziať si rúška na tvár… Každému súdnemu človeku by sa pri pohľade na poškodený hrob za hlavami rodiny Bottovcov zdvihol žalúdok. Ešte donedávna bol totiž priestor vnútri zasypaný len lístím a ihličím, dnes ho, súdiac podľa množstva obsahu, viacerí využívajú ako latrínu… Dokonalú atmosféru dotváral aj veľký cestovný kufor ukrytý vo vysokej tráve, stará pneumatika opretá o napoly rozobratý plot cintorína, všade naokolo rozbité sklo, haldy špakov, plastové fľaše, ale aj použité prezervatívy povaľujúce sa pri chodníku… Torzo nepotrebného televízora vynímajúceho sa medzi pomníkmi osobností mesta Revúca, národnými kultúrnymi pamiatkami, nebolo ničím výnimočným. Do istej miery nás prekvapili aj letáky zo supermarketov, avšak nedá sa vylúčiť, že si ľudia bežne prečítajú najnovšiu ponuku akcií a zliav uprostred romantického lesíka na hrobe Samuela Ormisa… Toto je len zlomok toho, čo všetko sme mali príležitosť nájsť.
Aj napriek tomu, že sme boli len štyria, podarilo sa nám vyzbierať vyše 600 litrov odpadu, a verte alebo nie, keby nás neprerušila búrka, počet naplnených igelitových vriec by sa bol zdvojnásobil. Či mala naša úprimná snaha nejaký význam okrem pokusu o šírenie osvety, je veľmi ťažké odhadnúť.
Snáď sa nám podarilo aspoň trochu poukázať na aktuálny problém v spoločnosti. Na nekonečnú apatiu, na trvalú absenciu občianskych združení a neschopnosť ľudí navzájom spolupracovať, ktorá sa prejavila aj v počte zúčastnených.

Verím, že druhý ročník sa bude tešiť vyššej účasti dobrovoľníkov, avšak ideálne by bolo, keby ďalšia podobná aktivita nebola potrebná…
Kiežby sme si všetci rovnako dokázali uvedomiť, že historická hodnota tohto miesta je nevyčísliteľná. Prajem si, aby ľudia otvorili oči, rozhliadli sa okolo seba a začali si vážiť krásu, ktorá ich obklopuje. Neznečisťovali životné prostredie, ale naopak, chránili a zveľaďovali prírodné a kultúrne bohatstvo, na ktoré môžeme byť všetci právom hrdí!

Zdroj : MF