Ako žiaci zo ZŠ I.B Zocha relaxovali

Tota Heľpa, tota Heľpa, to je peknô mesto Nabitý super energiou som sa ráno 9. mája postavil na nohy. Hodinu pred odchodom som si skontroloval všetky veci podstatné pre mňa: mobil, notebook a loptu. Ale zistil som, že mi ešte niečo chýba. Voda !!! Schytil som všetky veci a utekal som kúpiť nejakú minerálku. Spolu s Braňom sme na zastávke v Muránskej Dlhej Lúke netrpezlivo čakali na príchod autobusu. Keď už konečne prišiel, s úsmevom na tvárach sme vošli dnu a sadol som si ku kamošovi Rišovi, ktorý mi držal miesto už od Revúcej. Počúvali sme MP3, takže nám cesta do Heľpy ubehla veľmi rýchlo.
Keď sme vošli do penziónu Majk, v ktorom sme boli celý týždeň ubytovaní, utekali sme si vybrať svoje izby. Všetci sme sa stretávali na prvom poschodí, odkiaľ sme chodili na vychádzky, plávanie, učenie sa, hranie a súťaženie. Naši animátori, Líška a Johny, boli perfektní. Hneď na začiatku nám pripravili hru. Na prvej prechádzke s nimi sme v lese a na lúke hľadali a skladali slogan našej školy v prírode. Samozrejme, že si ho už nepamätám. Na plávaní sme si precvičovali plavecké štýly a takmer všetci moji spolužiaci odchádzali z Horehronia ako plavci. V stredu sme stáli na doskách Heľpianskeho amfiteátra, večer sme si opekali a mali rôzne súťaže. Vo štvrtok sme boli na nákupoch v dedine. Z obchodíkov zmizli aj posledné zásoby chipsov, nanukov a lízaniek. Po olovrante sme sa vybrali k jelenej obore, no nemali sme šťastie. Žiadneho jeleňa, muflóna či daniela sme nevideli. Hlavne, že cesta trvala dve a pol hodiny Asi ich vyplašila pieseň Tota Heľpa, ktorú sme si cestou spievali. Tieto dva dni boli pre mňa najlepšie. Posledný deň ráno bol už každý smutný. Naraňajkovali sme sa a nosili sme si do autobusa kufre dúfajúc, že je v nich všetko, čo sme si doniesli. Jediná dobrá vec v piatok bola, že som videl svojho psíka Lolu.
Zo školy v prírode 2011 mi ostanú veľmi pekné spomienky.

Tomáš Kvetko, žiak V. A triedy