Farár z Tornale pomáha aj za múrmi kostola. Svoje poslanie spoznal vo väznici
Mnohí si možno myslia, že farári patria len do kostola, na pohreby a svadby. Marcel Ištván ich však vyvedie z omylu. So svojimi ovečkami je v denno-dennom kontakte. A len ťažko sa určuje hranica, pokiaľ je to ešte jeho práca a odkiaľ už len čisté nadšenie.
Marcel Ištván je evanjelickým farárom v Tornali. Služby Božie slúži raz mesačne aj v priľahlých obciach Lenka, Valice a Rumince. V Králi však objavil mimoriadne vnímavé spoločenstvo a práve v zborovom dome v tejto obci sme sa s ním stretli. Zborový dom v Tornali sa totiž zatiaľ len stavia. "Tu to proste žije. Preto som Kráľ posilnil. Na služby Božie sem chodím každú nedeľu,“ referuje kňaz.
Nás však zaujímalo, ako sa vôbec dostal na kňazskú dráhu. Jeho cesta totiž vôbec nebola obyčajná. „Nechcel som byť farárom. Ešte ani počas štúdia teológie. Uvažoval som byť učiteľom. Až vo väzení ma Boh oslovil,“ spomína na začiatky Marcel.
Jednalo sa o väzenskú misiu, na ktorú sa dal nahovoriť. „Ja som hral na gitare a kamarát sa zhováral s väzňami. Tam som si uvedomil, ako dobre by bolo mať zamestnanie, ktoré mi umožňuje chodiť k týmto väzňom, slúžiť im a pritom zvestovať vieru v Ježiša Krista. Aby videli, uvedomili si, že žiť sa dá aj inak,“ nadchýna sa Marcel.
Opora v manželke
Kým sa zhovárame v prednej miestnosti, jeho manželka Zuzka sa venuje kŕdľu detí na dvore. Akurát majú besiedku, ktorá v Králi býva skoro každý piatok poobede. Rozdáva im sladkosti, hrajú sa, preberajú biblické príbehy pre deti, a okolo stola sa venujú omaľovánkam.
S Marcelom sú zosobášení už 11 rokov a majú spolu tri deti vo veku 3, 6 a 8 rokov. Zaujímalo nás, ako sa zoznámili. „Zuzka pracovala v Bratislave v kníhkupectve s kresťanskou literatúrou. Tam sme sa zoznámili, spolu sme chodili na stretnutia mládeže, víkendovky a festivaly, až sme sa dali dokopy,“ spomína mladý farár.
Netradičný sobáš
Časy sa menia a niektoré mladé páry by si už želali iný sobáš, než je ten tradičný v kostole. Aj Marcel sa už stretol s požiadavkou mladého páru, ktorý chcel obrad v parku.
„Sám o tom nemôžem rozhodovať. Máme svoje postupy, ktoré aj ja musím dodržiavať. Tak sme spravili kompromis. Na svadobný obrad som si pár zavolal deň vopred do kostola. Na druhý deň mali požehnanie zväzku manželského v nádherne vyzdobenom parku v Lenke. Postavili si tam kvetinovú bránu a tam mali aj hostí. Vyzeralo to ako svadba na lúke,“ opisuje svoje šalamúnske riešenie.
Vášnivý zberateľ
Marcel Ištván zbiera hodinky, staré hračky aj staré motorky. „Obdivujem ten precízny mechanizmus, akým sú staré hodinky zostavené. Ozubené kolieska do seba presne zapadajú. Pripomína mi to Božie stvorenie. Aj v našom živote veci do seba krásne zapadajú.“ nadchýna sa farár.
Počty hodiniek už ani neráta. Má zhruba 10 nástenných hodín, štyri stolové, 50 náramkových a 50 budíkov. „Už ich ani nevyhľadávam, ale ľudia vedia, že ich zbieram, a tak mi nosia staré kúsky. A moja prvá cesta vedie do hodinárstva. Chcem ich mať všetky funkčné,“ vysvetľuje.
Fascinuje ho tiež fenomén času. Staré hračky mu zase pripomínajú naše detstvo, tak odlišné od toho súčasného. „Akurát opravujem jednu starú Jawu. Chcem na nej dôjsť na Semfest," premosťuje načrtávajúc našu poslednú tému.
Letné programy ho napĺňajú
Marcel Ištván počas školského roka vyučuje náboženstvo v Tornali, aj Králi. Od pondelka do štvrtku sa s deťmi a dorastencami stretávajú pri športových aktivitách. No od detí si neoddýchne ani cez prázdniny.
Od štvrtka 4. júla až do nedele 8. júla navštívia aj s rodinkou festival spoločenstva evanjelickej mládeže, ktorý sa organizuje už 11-ty rok. Tentoraz bude ústrednou témou Prameň a miestom konania futbalové ihrisko na začiatku obce Lenka.
Ďalší týždeň už bude venovaný tradičnému dennému športovému táboru. Ten farár organizuje pre 10–16 ročné deti, bez rozdielu vierovyznania už štvrtý rok. Tábor bude v priestoroch Základnej školy Pavla Jozefa Šafárika v Tornali a ako je už zvykom, jeden deň vyhradia aj na návštevu kúpaliska.
„Vedieme deti ku kolektívnym športom, tímovej spolupráci, aby si uvedomili, že na svete nie sú sami. Aby si dokázali byť jeden druhému pomocou. Okrem lásky k Bohu, milovať aj blížneho ako seba samého, patrí k základom viery,“ uzatvára rozprávanie mladý kňaz, ktorý vidí Boha prakticky vo všetkom. Od väzenia, cez hodinky, až po vodný futbal.
