GMK sa predstavuje

Čo viem už dnes s istotou povedať je, že gympel mi bude chýbať. V tých starých laviciach sa totiž okrem stoviek iných schováva aj môj osobný príbeh, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je práve táto škola.
Preto ma trochu mrzí, keď vidím, že lavice tried sú každým rokom prázdnejšie a prázdnejšie. Sama neviem, čím to je. Prečo škola, ktorá svojim študentom otvára dvere príležitostí a ukazuje správnu cestu životom, zíva prázdnotou? Možno majú pred ňou deti strach. Jediné, čo však budí hrôzu, je ranné vstávanie a písomka z matiky.
Mojím cieľom nie je nasilu idealizovať miesto, na ktoré žiaci sem-tam nadávajú, ani vzbudiť dojem, že som iná. Chcem len, aby ľudia poznali aj pozitívne stránky školy, o ktorej v poslednej dobe počúvam len samé nezmysly. Prísni učitelia, náročné štúdium, despotické zaobchádzanie…Chce­la by som vidieť aspoň jedného študenta, ktorý niečo také na gympli zažil a myslím si, že ani vtedy by som neuverila.
Pretože aj vďaka tým „prísnym“ učiteľom sa na škole každý rok koná 24–hodinový športový maratón, gymnaziálny bál, vedecká konferencia, rôzne olympiády z matematiky, slovenského jazyka a literatúry, biológie, geografie či chémie a hlavne, kvôli tomu „náročnému“ štúdiu navštevuje väčšina z nás rôzne športové krúžky a venuje sa mimoškolským aktivitám… Naša škola predsa nie je žiadny nápravno – výchovný ústav. Niekedy podvádzame, niekedy klameme, často vyrušujeme a snažíme sa zabudnúť menej ako sa naučíme. V skutočnosti tu ale časom každý z nás pochopí, v ktorom prístave je jeho loď a na ktoré more vypláva…
Život je predsa výzva. Výzva, ktorú zbabelci odmietnu a hrdinovia príjmu, aby svetu ukázali, čo v nich je. A my, študenti Gymnázia Martina Kukučína, chceme niečo dokázať a vieme, že tým správnym odrazovým mostíkom je miesto, ktoré otvorilo dvere do sveta už mnohým generáciám. Miesto, ktoré vychovalo doktorov, inžinierov či pedagógov, no hlavne ľudí, pripravených vykročiť vpred…

Zdroj : M.Králiková
študentka VII.OG