Kultúrny maratón

Pri návšteve dvoch svetových metropol sme prešli niekoľko kilometrov, aby sme spoznali rôzne kultúry a spôsoby života, vdýchli zmes moderného a dávneho času, dotkli sa histórie, rozpoznali dokonalosť ľudského umu, ktorý stál pri zrode nami obdivovanej krásy, taktiež si overili znalosti z anglického jazyka, zabavili si a vyskúšali, pokiaľ siahajú hranice našej odvahy. Zažili sme neopakovateľnú atmosféru, ktorá nás sprevádzala na ceste Slovenskom, Českom, Nemeckom, Belgickom, Francúzskom a ktorá nás neopustila ani pri presune Eurotunelom do Anglicka. Naopak, pri celodennej prehliadke Londýna sa dobrá nálada stupňovala. Obdivovali sme schopnosť našich šoférov nielen jazdiť po ľavej strane, ale aj kľučkovať v preplnenej londýnskej premávke.
Videli sme typické červené autobusy a čierne taxíky. Prechádzali sme najznámejšou ulicou Lodýna – Oxford street a mostom Tower Bridge a Millennium Bridge. V Múzeu Madam Tussauds sme sa odfotografovali s významnými osobnosťami z histórie, umenia, športu či vedy. Očarili nás kráľovské klenoty uložené a dobre strážené v Tower of London. Zabehať si v Hyde parku, najväčšom parku v Londýne, sme síce nestihli, no naše (veľké) kroky smerovali k Big Benu, Katedrále sv. Paula, Parlamentu a Buckinghamskému palácu. Stáli sme na západnej a východnej pologuli, fotografujúc sa v rôznych pózach, vpravo či vľavo od nultého poludníka v Kráľovskom observatóriu v Greenwichi. Z Londýnskeho oka sme všetko videli ako na dlani. Nebáli sme sa, no zimomriavky po celom tele nám behali v londýnskej mučiarni – London Dungeon. Po dvoch úspešných dňoch v Londýne sme odišli z Allhallows, kde sme boli ubytovaní v tzv. mobilhomoch a trajektom sme sa vydali na spoznávanie parížskych ulíc a zákutí. Pre mnohých z nás to bol zážitok, pretože počasie bolo vynikajúce a my sme plavbu mohli sledovať priamo z paluby. Pristáli sme v Calais, odkiaľ sme cestovali do Paríža.
Zdalo sa nám, že opúšťame svet, ktorý vystihujú slová kráľovské a tradičné, pretože sme sa vnárali do sveta, pre ktorý sú charakteristické pojmy ako sloboda a umenie. Akoby z vtáčej perspektívy sme z Eiffelovej veže pozorovali veľkosť Paríža. Pohybovali sme sa teda horizontálne a vertikálne, pričom strach z výšky sme museli prekonávať aj na Víťaznom oblúku. Tam nás už však nevyviezli výťahy, ale poctivo sme si to po točitom schodisku museli vyšliapať. Prechádzali sme svetoznámym parížskym bulvárom Champs-Elysées, na ktorom sú luxusné obchody a hotely, reštaurácie a pouličné kaviarničky, v ktorých Parížania sedia otočení do ulice, aby mohli pozorovať, čo sa na nej deje, ďalej kiná a divadlá, úrady veľkých bánk a medzinárodných leteckých spoločností.
Zastavili sme sa na Námestí svornosti, na ktorom sa nachádza obelisk ozdobený zlatou špičkou a hieroglyfmi. Odfotografovali sme sa pred niekdajším kráľovským palácom – Louvre, v ktorom sú uložené umelecké diela ako obrazy, sochy či reliéfy. Videli sme Centrum umenia a kultúry George Pompidou, ktoré sa svojou konštrukciu podobá na rafinériu z ocele a skla, pričom na vonkajšej strane budovy sú nainštalované červené a modré potrubia. Našou poslednou zastávkou bola katedrála Notre-Dame, v ktorej sme sa všetky stíšili, pretože nás zasiahol duch tohto miesta. A keďže sme stáli na nultom bode Paríža, ktorý sa nachádza pred Notre-Dame, blížil sa náš odchod a cesta domov.

Každý z nás si so sebou na Slovensko doniesol niekoľko suvenírov, ktoré mu budú pripomínať neopakovateľné chvíle, ktoré zažil na tomto zájazde. Ešte dlho bude cítiť vôňu veľkomesta, počuť pouličných hudobníkov, ktorí nútia človeka, aby sa zastavil a aspoň na chvíľu zabudol na uponáhľaný svet okolo, rozpoznávať ťahy portrétistov, ktorí na uliciach zvečňujú mladších či starších turistov, vnímať obrysy národného a vlasteneckého v multikultúrnom svete. A možno si povieme: „Bolo to náročné, skoro ako na ozajstnom maratóne! No stálo to za to! Teším sa na ďalšie randezvous!“

Zdroj : E.Valko