Rôzne Správy

Ľudia z horného Gemera dodnes spomínajú na cára Ferdinanda Coburga: Týmto si získal ich srdcia

Rod Coburgovcov, z ktorého Ferdinand pochádzal, na Gemeri pôsobil už koncom 18. storočia a v 19. storočí.

Ilustračný obrázok k článku Ľudia z horného Gemera dodnes spomínajú na cára Ferdinanda Coburga: Týmto si získal ich srdcia
3
Galéria

Milovník prírody, vedy i poľovačiek, priekopník automobilizmu, ale aj filantrop a celkovo veľmi príjemný a dobrosrdečný človek – tak si dodnes spomínajú ľudia z horného Gemera na bulharského cára Ferdinanda I. Coburga, ktorého časť života bola spojená práve s regiónom okolo Muráňa a Jelšavy.

„K bežnému obyvateľstvu bol veľmi ľudský, ústretový. V prameňoch sa uvádza, že keď ľudia mali nejakú požiadavku, tak sa im snažil vyjsť v ústrety. Dokonca sa vraví, že deťom vyhadzoval cukríky a peniaze zo svojho dreveného auta, ktorým jazdil,“ priblížila regionálna historička Lucia Oravec Koreňová, ktorá v minulosti pôsobila v Múzeu Prvého slovenského gymnázia v Revúcej.

Ferdinand si podľa jej slov Gemer zamiloval, keďže v tamojšej prírode mohol rozvíjať svoje záľuby – ornitológiu, botaniku a entomológiu, ale tiež poľovačku. „Medzi jeho záujmy patrili i železnice, dokonca vedel riadiť vlaky. Medzi ďalšie zaujímavosti, ktoré sa o Ferdinandovi tradujú, patrí skutočnosť, že hovoril 18 jazykmi, medzi ktorými bola i slovenčina,“ dodala Oravec Koreňová.

Vzťah šľachtica ku kraju podčiarkuje aj fakt, že sa niekedy v listinách podpisoval ako gróf Muránsky či Murányi. „Dokonca v roku 1941 mu Muránčania darovali dekrét o čestnom občianstve obce Muráň. Dodnes je uložený v jeho drevenom poľovníckom zámočku na Prednej Hore, kde je v súčasnosti muzeálna expozícia. Tento zámoček videl v roku 1912 na výstave vo Viedni, podľa predlohy si ho dal zhotoviť a rozmontovaný doviezť vlakom do Muráňa. Odtiaľ ho na Prednú Horu vyviezli furmani, kde bol postavený ako montovaná chata,“ opísala historička.

Rod Coburgovcov, z ktorého Ferdinand pochádzal, na Gemeri pôsobil už koncom 18. storočia a v 19. storočí. Medzi známych predstaviteľov rodu patril už Ferdinandov starý otec či otec August a v tomto regióne vlastnili veľa majetkov a pozemkov. Získali ich aj svadbou, keďže práve Ferdinandov starý otec sa oženil s Máriou Antóniou Koháryovou, príslušníčkou starého uhorského rodu, ktorý však vymrel po meči.

Množstvo majetkov mal rod Coburgovcov v okolí Jelšavy. Zameriaval sa na železiarstvo i lesné hospodárstvo a v dobových prameňoch sú spomínané jeho príspevky na stavbu katolíckeho kostola v meste či 90.000 zlatých na výstavbu železničnej trate Plešivec – Muráň v roku 1893. V meste dodnes stojí monumentálny kaštieľ, v ktorom sídlilo riaditeľstvo coburgovských le­sov.

Ako uviedla riaditeľka tamojšieho mestského múzea Tatiana Strelková, s rodom sa spája viacero zaujímavostí. „Uvádza sa napríklad, že prvú lesnú železnicu v rámci územia terajšej SR zaviedli v roku 1842 práve v coburgovských lesoch a volala sa Drevenka. Druhou zaujímavosťou je, že po vzniku prvej Československej republiky pri ‚sčítaní‘ lesných majetkov vyšli ako ich najväčší vlastníci v SR práve Coburgovci,“ načrtla Strelková.

Ferdinand bol zároveň posledným predstaviteľom svojho rodu, ktorý na Gemeri pôsobil. Jedným z jeho posledných želaní bolo dokonca byť pochovaný práve v Muráni. „Prajem si svojich desať kostí zložiť v lone prekrásnej slovenskej prírody,“ povedal. Nebolo mu to však dopriate a miestom jeho posledného odpočinku je rodové mesto Coburg v Nemecku.

V OBRAZOCH: Coburgovský kaštieľ v Jelšave s portrétom cára Ferdinanda I. Coburga
3
Galéria
Zdroj: TASR

Rýchle správy

Najčítanejšie