Muzikológovia pátrajú po stredovekých hudobných fragmentoch na Gemeri
Vedeckú muzikologickú konferenciu venovali vo štvrtok v Jelšave 100. výročiu narodenia Františka Zagibu. Ako povedal organizátor Andrej Štafura, prvýkrát zorganizovali vedeckú konferenciu už vlani. V spolupráci s vedeckými pracovníkmi sa aj takto pokúšajú hľadať pôvodný hudobný repertoár Gemera.
Spoluorganizátormi konferencie aj Otváracieho koncertu RAK je Osvetové centrum vyšehradskej kultúry Jelšava, ako aj Mesto Jelšava.
Konferenciu venovali dvojitému výročiu Františka Zagibu, ktorý bol jeden zo zakladateľov Slovenskej muzikologickej vedy na Slovensku.
Okrem 100. výročia narodenia si tento rok pripomínajú aj 35. výročie úmrtia vedeckého pracovníka medzivojnového obdobia.
„Na týchto konferenciách sa usilujeme posúvať muzikologické bádanie. Toto je aplikačná časť, v ktorej rozvíjame tento región. Po konferencii vydáme zborník, ktorý bude slúžiť práve Gemerčanom. Či už to bude samospráva, alebo občianske združenia, jednoducho ľudia, ktorí by mohli ďalej rozvíjať Gemer,“ povedal Štafura.
Časť vedeckej muzikologickej konferencie sa venovala aj stredovekej hudobnej kultúre na Gemeri. Autorka referátu Eva Veselovská z ústavu hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied (SAV) v Bratislave skonštatovala, že napriek bohatým zachovaným kultúrnym pamiatkam zo stredoveku, z muzikologického hľadiska sa z regiónu zachránili zatiaľ len dva malé fragmenty.
„Našu kultúru môžeme spoznávať aj vďaka zachovaným hudobným záznamom a tie nám s tohto obdobia chýbajú. Je to možno aj tým, že stále nemáme prebádané cirkevné archívy a vlastne sa ani nedá zistiť, kde všade sa môžu takéto diela nachádzať. Kostoly boli vybavené knihami, ktorých prepisy zabezpečovali v tom čase väčšinou príslušníci mníšskych rádov. Občas nájdeme takýto fragment ako ozdobu vzácnych kníh. Je však toho veľmi málo. Ak by niekto podobné listiny objavil, budeme radi, ak sa s nami o informácie podelí,“ dodala Veselovská.
František Zagiba bol prvý riaditeľ novozaloženého hudobnovedného ústavu SAV a umení, čo bola predchodkyňa dnešnej SAV. Podľa riaditeľky ústavu hudobnej vedy SAV Anny Urbancovej sa súčasný muzikológovia v ústave usilujú nadviazať na jeho prácu. „Keď si prestaneme všímať hudobnú minulosť a aj tie kultúrne prejavy, strácame veľmi dôležitú súčasť vlastnej osoby a začne byť človek povrchný. Kultúra je rozmer, ktorý je potrebný nielen z hľadiska vzdelanosti, ale aj z hľadiska základného správania sa medzi ľuďmi, základnej tolerancie, či určitých hraníc za ktoré nejdeme v tom správaní. My sa usilujeme tou drobnou prácou prispievať ku kultivovaniu toho kultúrneho rozmeru v ľuďoch, snažíme sa regiónom pomáhať odkrývať svoju minulosť po hudobnej stránke,“ dodala Urbancová.
Nezisková organizácia Quirinius v spolupráci s Osvetovým centrom vyšehradskej kultúry v Jelšave, ako aj Mestom Jelšava dnes o 18.00 zároveň organizovala Otvárací koncert festivalu Revúcke adventné koncerty, o ktorom vás budeme čoskoro bližšie informovať.
