Naše dievčatá bojujú aj napriek neľahkým podmienkam: Veľká obeta revúckych železných žien!
V septembri roku 2014 sa revúcke hádzanárky prihlásili po veľmi dlhých rokoch odmlky opäť do súťažného kolotoča hádzanárskej II. ligy kategórie žien. Po jesennej časti im patrí solídne 8.miesto v tabuľke, čo je na nováčika súťaže veľmi dobrý výsledok.
Revúcke „iron ladies“ (v preklade železné ženy) mohli zimovať v hornej časti tabuľky, keby sa vyhli pár nešťastným momentom v niektorých zápasoch.
Z chýb si treba zobrať ponaučenie
„So ženským družstvom sme teda ako nováčik odohrali 10 zápasov, z ktorých sme 3 odohrali na domácej pôde v Revúcej na multifunkčnom ihrisku, kde sme 2 zápasy vyhrali a jeden sme prehrali tesne o 1 gól,“ povedala kapitánka a zároveň trénerka Ivana Lormanová. Ešte jeden zápas odohrali na domácej pôde a to v športovej hale v Rožňave, nakoľko od 1.11. sa musia všetky zápasy odohrať v hale. Tento zápas sa im tiež podarilo vyhrali.
„Na 6 zápasov sme vycestovali k súperom, z toho sme boli úspešné v jednom zápase a 5 zápasov sme na súperovom ihrisku prehrali. V 3 zápasoch sme však mali smolu, jeden sme prehrali o 1 gól a posledné 2 zápasy sme odohrali v jeden deň, nakoľko sme chceli ušetriť na cestovnom, keďže všetky zápasy máme na západe,“ okomentovala Lormanová. To bolo pre hádzanárky dosť fyzicky aj psychicky náročné. Prvý zápas prehrali o 1 gól a po tejto prehre sa už nevedeli nabudiť a posledný zápas prehrali s 5 gólovým rozdielom.
„Celkovo sme teda 4 zápasy vyhrali, 6 sme prehrali, z toho sme 3 zápasy prehrali o 1 gól, čo si myslím, na nováčika súťaže a na naše skromné podmienky, vôbec nie je zlé. Musíme sa z našich chýb rozhodne poučiť, aby sa v jarnej časti takéto momenty opakovali čo najmenej a to nejde inakším spôsobom ako tvrdým tréningom,“ uzavrela Ivana Lormanová.
Tvrdá skúška ohňom
V jesennej časti bolo rozhodujúce, že na všetky zápasy cestovali osobnými autami. „Čo by nebol až taký problém, ale väčšinou sme samé hráčky museli šoférovať, čo je na také vzdialenosti, pre ženy, veľmi náročné,“ hovorí Lormanová. Autobus ani mikrobus si nemohli z finančných dôvodov dovoliť, keďže si všetko hradia samé.
„Ďalším rozhodujúcim faktorom bolo, že v zime trénujeme v telocvični, ktorá nespĺňa rozmery hádzanárskeho ihriska, hoci je najväčšia v Revúcej a je ťažké sa potom na zápase prispôsobiť rozmerom v hale,“ doplnila trénerka.
Poďakovanie hráčkam a sponzorom
V tejto neľahkej dobe je na chod takéhoto športového oddielu potrebná veľká obeta, či je to už obeta zo strany hráčok, realizačného tímu a všetkých sponzorov a darcov, ktorí sa podieľajú na chode klubu. Za to im patrí veľká vďaka.
Pre hráčky je samotná hádzaná až na treťom mieste po rodine a pracovných povinnostiach a o to viac sa cení ochota cestovať ďaleké trate na západ Slovenska, ktoré zaberajú častokrát aj celý deň. Z každej hráčky je cítiť vášeň k tejto tvrdej loptovej hre.
Foto: ilustračné