Počas noci múzeí sa hralo na teremine a pieklo sa aj prasa
Výstava Tajomné predmety minulosti bola najväčším lákadlom pre návštevníkov počas Noci múzeí v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote. Ako povedala riaditeľka múzea Oľga Bodorová, nočné prehliadky organizujú už ôsmykrát.
Tento rok sa zamerali aj na oslavu stého výročia prvej stálej expozície múzea.
Noc múzeí je každoročným lákadlom pre návštevníkov
Priestory Gemersko-malohontského múzeu v Rimavskej Sobote navštevuje počas Noci múzeí každý rok približne 800 ľudí. Tento rok ich múzejníci zabávali výstavou, kde mali uhádnuť na čo sa vystavené predmety pôvodne používali.
Vyberali si z troch možností a správnu odpoveď si mohli overiť po nadvihnutí informačnej tabuľky.
Viete čo je teremin?
Lákadlom bol však aj špeciálny elektronický hudobný nástroj, na ktorom sa tóny vyludzujú bez dotyku.
„Tento nástroj sa volá Teremin. Nie je veľmi starý, má len 90 rokov. Nesie meno po jeho objaviteľovi, ruskom profesorovi Levovi Sergejevičovi Termenovi. Pôvodne sa snažil skonštruovať poplašné zariadenie. Všimol si však, že antény reagujú zmenou tónu na vzdialenosť človeka.“, ozrejmil majiteľ nástroja Marcel Kolár.
„Po úpravách takto vznikol nástroj, kde sa vzdialenosťou jednej ruky od antény ovláda hlasitosť a druhou rukou výška tónu. Hovorí sa, že vynález očaril vo svojej dobe aj Vladimíra Iljiča Lenina, ktorý sa na ňom učil hrať. Aj ja ho mám len krátko a toto sú moje hudobné začiatky s tereminom,“ doplnil Kolár.
V múzeu sa strieľalo a pieklo sa ja prasa
V Gemersko-malohontskom múzeu sa večer a v noci strieľalo aj z historických lukov a kto mal chuť, mohol sa posilniť pečeným prasaťom, ktoré opekali priamo na nádvorí múzea.
„Ľudia sa tu zoznámili aj s prácou múzejníka a ukázali sme im viacero typov kariet, ktoré využívame počas existencie múzea. Prvé karty druhostupňovej evidencie začali v Gemersko-malohontskom múzeu evidovať od roku 1975. Boli písané ručne a následne prepísané na písacom stroji. Elektronicky sa začali spracovávať karty v roku 2000. Dnes múzejníci opisujú novozískané predmety on-line na predpísané formuláre. Kartu následne vytlačia z internetovej stránky. V podstate sa za sto rokov múzeum skutočne vyvíjalo, ale čo zostalo pôvodné, je kniha návštev. Tú používame stále rovnakú a dnešná generácia si v starých knihách návštev môže vyhľadať napríklad podpisy svojich predkov, ktorí boli tiež v múzeu,“ dodala riaditeľka múzea Oľga Bodorová.
