Rôzne Správy

Stalo sa 3. októbra: Pred 93 rokmi Ján Majko objavil Domicu, toto ho priviedlo na stopu!

Jaskyniar Ján Majko objavil krásne priestory Domice pred 93 rokmi. Ako sa mu to podarilo?

Ilustračný obrázok k článku Stalo sa 3. októbra: Pred 93 rokmi Ján Majko objavil Domicu, toto ho priviedlo na stopu!
11
Galéria

Jaskyňa Domica sa nachádza na území dvoch štátov. Meria 5358 metrov a tvorí jeden celok s jaskyňou Baradla v Maďarsku. Objavil ju jaskyniar Ján Majko pred 93 rokmi – 3. októbra 1926.

Hlbokou priepasťou vpred

Domica poskytla krátkodobý útulok najstarším neolitickým obyvateľom východného Slovenska, ktorí boli tvorcami kultúry s východnou lineárnou keramikou – jej lokálnej odnože, tzv. gemerskej lineárnej keramiky. Osídlená však bola najmä neolitickými ľuďmi s bukovohorskou kultúrou. Neskôr pôvodný vchod do podzemia uzavrela sutina a jaskyňa sa stala nedostupnou. Jaskyňa Stará Domica bola dávno známa. V roku 1926 z jej dna J. Majko prenikol priepasťou do rozsiahlych podzemných priestorov Domice v ktorých sa našlo množstvo rozličných archeologických nálezov.

„Na viacerých miestach sa zistili kolové jamy obytných objektov a ohniská. Množstvo zrekonštruovaných nádob z črepov, ako aj terasovito odkopaný svah jemnej hliny na brehu Styxu so stopami odtlačkov kamenných nástrojov svedčí o výrobe keramiky. Hladidlá, šidlá, šípy, hrebeň, prsteň, ozdobená valcovitá obrúčka a udica reprezentujú vrchol neolitického opracúvania kostí. Zachovali sa i závesky z mušlí a zvieracích zubov. Z kamenných nástrojov sú zastúpené hladené sekerky, kliny a mlat s prevŕtaným otvorom i štiepané kamenné nástroje – nože a škrabadlá. Dôkazom výroby tkanín je nález otlačku hrubej tkaniny v hline, hlinené prasleny i zlomok kužeľovitého tkáčskeho závažia. Zadné časti jaskyne boli pravdepodobne posvätnými a kultovými miestami, kde sa zachovali kresby uhľom. Domica je jedným z najvýznamnejších nálezísk bukovohorskej kultúry na Slovensku,“ píše sa na webe Správy slovenských jaskýň.

Našiel spojitosť medzi Domicou a Čertovou dierou

Tým sa potvrdila existencia mohutných podzemných priestorov medzi jaskyňou Baradla v dnešnom Maďarsku a Čertovou dierou na území dnešnej Slovenskej republiky, v celkovej dĺžke 21 kilometrov. Dostal sa do priestorov terajšieho Majkovho dómu. Vtedy preskúmal s ďalšími členmi aj podzemný tok rieky Styx a Panenskú chodbu. Spojiť Domicu s Čertovou dierou sa mu podarilo v roku 1929.

Zapísaná do svetového dedičstva

Najväčšia jaskyňa Slovenského krasu sa nachádza v južnom svahu Silickej planiny v okrese Rožňava. Unikátnym formám sintrovej výzdoby v nej dominujú pramienkové kvaple a pagodové stalagmity. Je to tiež naša najvýznamnejšia biospeleologická lokalita. V roku 1995 bola spolu s ostatnými jaskyňami Slovenského a Aggtelekského krasu zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO (United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization – Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru). Od roku 2001 je zapísaná do zoznamu Ramsarských mokradí. Archeologický význam jaskyne s výskytom nástenných malieb presahuje rámec územia.

Okrem jaskynných útvarov sa nachádzajú v jaskyni aj rôzne živočíchy. Mnohonôžky či chvostoskoky sú voľným okom neviditeľné. Pozornosť návštevníkov pútajú najmä netopiere.

Navštívili ste už jaskyňu Domica?

Áno 81.3%
Nie 1.6%
Obrazom: Krása jaskyne Domica
11
Galéria

Foto: ilustračné

Zdroj: Dnes24.sk

Rýchle správy

Najčítanejšie