Foto: Renáta Bogdáni / Zdroj: Dnes24.sk

Z krajčírky pedagogička a nádejná spisovateľka. Mladá Tornaľčanka píše strhujúci román

Dadka Csóriová začínala v regióne a učila sa za krajčírku. Viac ju to však ťahalo ku knihám. V rozhovore vyrozprávala svoj príbeh.

5. október 2017 Renáta Bogdáni Rôzne Správy

Foto: Renáta Bogdáni / Zdroj: Dnes24.sk

Dadka Csóriová vyštudovala pedagógiu. Aktuálne pôsobí ako vychovávateľka na ZŠ P.J.Šafárika v Tornali. Pre Tornaľčanov je však dobre známou blogerkou a poetkou, ktorá sa podujala na napísanie „Ženskej limonády“ – románu, v ktorom opisuje pozemské peklo. V diele miesi realitu s fantáziou. Okrem najbližších ju v písaní podporuje aj mecenáš súčasnej slovenskej literárnej a undergroundovej tvorby, motivačný tréner Pavel „Hirax“ Baričák.

Nazývali ťa indigovým dieťaťom, aké to bolo?

Pamätám sa na moju prvú cestu k moru. Bola som plná nádejí na skutočné vlny. No domáci ma rozčarovali, že tu má more len pár centimetrové vlny. Aj to len keď fúka vietor…

Zosmutnela som, pobrala sa k moru a skúšala viac veriť vlastným schopnostiam. Pár centimetrové vlny vyrástli na pármetrové… Náhodou, lebo vravia, že náhody jestvujú. Hlavne v živote indigových detí.

Nebolo ťažké, dostať sa zo SOU odevného v Tornali na Univerzitu Mateja Bella v Banskej Bystrici?

SOU odevné boli moje najkrajšie roky. Aj na výške bolo super, aj keď sme boli diaľkáči, boli sme dobrá, súdržná banda. Nebolo to ťažké. Viacerí zo SOU máme vysokoškolské vzdelanie. Profesori nám verili a podporovali nás. Hlavne naša triedna, ktorá bola našou druhou mamou a profesor sloviny. Nikdy som nechápala prečo mi dáva písať toľko slohových prác… Až spätne som si uvedomila, že tým vo mne utužoval lásku a vzťah k písaniu

Tvojou literárnou prvotinou bola básnická zbierka. Predstavíš nám ju?

Vyšla vo vlastnom náklade s názvom Rázcestie. Opisuje životné križovatky mládeže. Zbierku som nepredávala, rozdala som ju. V tom čase som neverila, že mám nadanie na písanie. Až spätne som sa dozvedela, že by ju veru aj kúpili. Vyhrala som s ňou bronzovú cenu v literárnej súťaži pedagógov: Chalupkovo Brezno.

Ako vznikla tvoja spolupráca s Hiraxom?

Stretla som ho na jednej z jeho prednášok. Pred rokom sa mi život obrátil naruby. Hirax ma motivoval, aby som svoju nazhromaždenú bolesť spracovala prostredníctvom písania. Tak píšem román inšpirovaný svojimi pocitmi a udalosti čerpám z fantázie.

Prvú polku románu už máš napísanú. Máš nejaký termín na dokončenie diela?

Nie, našťastie ma Hirax nenaháňa. Teší ma, že je ku mne veľmi trpezlivý. To je veľmi podstatné, lebo bola kapitola, nad ktorou som presedela jeden a pol mesiaca. Už som bola na skúšobnom fotení a vidím tú ohromnú prácu na výrobe obálky. Vydavateľ síce odsúhlasil prvú polovicu, ba čo viac… je to úžasný človek, ktorý dokáže pomôcť a podporiť, ale ešte nečítal tú druhú.