Sobota 20. júl 2019 Iľja/Eliáš  14 °C
Eva Viestová Kultúra

Železničná trať mala spojiť Tisovec s Revúcou. Jej výstavbu si pripomíname výstavou fotografií

Vznik pracovného tábora pred 70 rokmi si pripomínajú v Revúcej výstavou dobových fotografií. V rokoch 1943 a 1944 stavali ľudia, nespoľahliví pre štát, v rámci nútených prác železnicu, ktorá nebola nikdy dokončená.

Ilustračný obrázok k článku Železničná trať mala spojiť Tisovec s Revúcou. Jej výstavbu si pripomíname výstavou fotografií
Foto: Eva Viestová / Zdroj: TASR

Železničná trať mala spojiť Tisovec s Revúcou. Podľa plánov sa cez tento úsek mal spojiť stred a východ Slovenska tak, aby vlaky nemuseli prechádzať cez Maďarsko.

Stavba vydržala dodnes

Ako povedal autor výstavy, historik Dušan Dubovský, hotové násypy, oporné múry a mosty stoja dodnes, hoci ich nikto neudržiava. „V tom čase totiž bola už súčasťou Maďarska aj Jelšava. Pre vtedajší štát boli nespoľahliví najmä Cigáni a židia, ktorí na stavbe železnice pracovali ako lacná sila. Strážili ich žandári s nabitými zbraňami. V zime pracovali do osem hodín, v lete sa pracovný čas predlžoval. Stavba bola nakoniec zastavená a nikdy ju nikto nedokončil. Napriek chýbajúcej mechanizácii a skutočne ťažkým podmienkam postavili dielo, ktoré bez akejkoľvek údržby vydržalo dodnes. Aj to svedčí o kvalite odvedenej práce,“ povedal Dubovský.

Dielo nikdy nedokončili

Železničná trať medzi Tisovcom a Revúcou zostala nedokončená, hoci zostávalo už len uloženie podvalov a koľajníc. Na existenciu pracovného tábora sa časom takmer úplne zabudlo.

„Navštevoval som starých Revúčanov a hľadal som rôzne staré materiály. Úplnou náhodou som našiel v jednom podkroví za pomúrnicou obálku s negatívmi. Keď som zistil, čo je na nich, začal som pátrať ďalej. Takto sa mi podarilo aspoň čiastočne zdokumentovať obdobie, v ktorom železnica vznikala“, doplnil autor výstavy Dubovský

„Keď som výstavu v Múzeu Prvého slovenského gymnázia prezentoval po prvý raz, prišlo sem neskutočne veľa Rómov. Sami na fotografiách spoznávali svojich predkov a začali rozprávať aj ich príbehy. Čas však plynie a na ľudí, ktorí boli na nútených prácach, sa pomaly zabúda,“ dodal Dubovský.

Zdroj: TASR