Známy primár z Rožňavy Petr Kopecký ml. (39) v ROZHOVORE: Zachrániť život je pre mňa odmenou!
Vyspovedali sme známeho primára z Rožňavy. Ten nás okrem iného zasvätil do svojej profesie a prezradil aj to, kde robia pacienti najväčšie chyby. Prečítajte si pútavý rozhovor.
Narodil sa a prvé dva roky života prežil v Prahe avšak je to Rožňavčan. Medicínu študoval na Jesseniovej lekárskej fakulte UK v Martine a prácu lekára vykonáva už 14 rokov (funkciu primára 4 roky). Počas voľných chvíľ svoju myseľ prečisťuje športom a turistikou, či na lezeckej stene. Dnes nám tento sympatický muž a primár Oddelenia vnútorného lekárstva Nemocnice Svet zdravia Rožňava MUDr. Petr Kopecký ml. odpovedal na naše otázky.
Čo vás priviedlo k štúdiu medicíny a ako dlho vykonávate profesiu lekára?
Na štúdium medicíny ma priviedol vzor z rodiny. Chcel som robiť to, čo môj otec. Lekárom som od roku 2005, teda už 14 rokov.
Spomínate si ešte na začiatky vašej práce? Aké boli?
Začiatky boli ťažké. Po vysokej škole sa človek cíti strašne múdry, potom v praxi takpovediac “padne na hubu” a musí sa začať s pokorou učiť reálnu medicínu.
Ste internista. Čo to vlastne znamená a čo si pod tým predstaviť?
Som internista, kardiológ, zaoberám sa vnútorným chorobami, neoperujem (úsmev). Väčšiu časť dňa sa venujem kardiologickej problematike – chorobám srdca.
Čo je na vašej práci to najnáročnejšie a čo to najkrajšie? Aký je to pocit zachrániť ľudský život?
Najnáročnejšie je robiť správne veci v správnom čase. Dobre komunikovať, zostať ostražitý a zároveň s pokorou nestrácať odvahu… Najkrajšie je robiť to, čo ma baví. A pocit zachrániť ľudský život? To je ťažká otázka. Ja si ľudský život vždy nanášam na časovú os. Niekedy sa nám zdravotníkom môže podariť túto časovú os predĺžiť. A moment, keď to dokážeme, je pre mňa odmenou.
Je náročné zastávať funkciu primára oddelenia?
Byť primárom oddelenia je náročná práca, mnohokrát nemá nič spoločné s medicínou. Cítim zodpovednosť nielen za seba, ale aj za svojich kolegov a pacientov. Tri dni v týždni zároveň pracujem v kardiologickej ambulancii a som ešte aj námestníkom nemocnice pre liečebno-preventívnu starostlivosť.
Čím je vaše oddelenie výnimočné?
Naše oddelenie vyniká používaním systému včasného varovania – monitoring vitálnych funkcií pacienta každých 12 hodín a eskaláciou pri odchýlkach. Na tento systém nadväzuje resuscitačný systém nemocnice, ktorý aktuálne zavádzame. Našou snahou však nie je byť výnimočný, ale chceme korektne poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť pacientom s vnútornými chorobami.
Kde robia vaši pacienti najväčšie chyby?
Asi najväčšia chyba je myslieť si, že moje zdravie je vecou lekára, sestry, slovenského zdravotníctva. Každý jednotlivec je za svoje zdravie zodpovedný. Všetko negatívne, čo robí, sa následne odrazí na jeho zdraví, a naopak. Sú veci, ktoré neovplyvníme. Ale na našom oddelení sa venujeme takzvaným civilizačným chorobám, t.j. vysoký krvný tlak, zlyhávanie srdca, cukrovka, nádory. Všetky tieto choroby sú minimálne zhoršené, ak nie vyvolané zlou životosprávou.
Zažili ste počas vykonávania vašej práce niečo nevšedné?
Asi nemám žiadnu výnimočnú príhodu. Každý deň je zaujímavý, iný.
Prišiel niekedy ťažký moment, kedy ste uvažoval o tom, že ste si mal zvoliť inú profesiu?
Áno, viackrát. Ale zatiaľ vždy idem ďalej.
Vidíte rozdiel medzi úrovňou zdravotníctva na začiatku vašej kariéry a dnes?
Nehovoríme o dlhom čase, ale podmienky sa zásadne zmenili. Keď som začínal, prišli sme na pohovor 15 a brali piatich. Teraz potrebujeme desiatich a prídu dvaja. Napríklad USG prístroj sme vybavovali cez VÚC po ťažkej protekcii. Niekoľkokrát nám ho chceli vziať na iné oddelenie. Dnes máme USG prístroj prakticky na každom podlaží. Za posledných osem rokov sa vďaka sieti Svet zdravia investuje do priestorov nemocnice, prebiehajú rekonštrukcie, nakupujú sa prístroje. Zvýšili sa platy zdravotníkov a nemocnica je podľa mňa vybavená nadpriemerne.
Akým záľubám sa venujete vo svojom voľnom čase?
Mám rád pohyb, prírodu. Voľný čas sa snažím tráviť aktívne, rekreačne sa venujem niektorým športom – florbal, turistika, bežky, lyžovanie, bicykel a posledným rok leziem na lezeckých stenách. Snažím sa byť vzorom pre svojich dvoch synov a postupne ich zapájať do mojich aktivít.
Čo by ste odkázal budúcim lekárom, alebo záujemcom o túto profesiu?
Táto profesia potrebuje ľudí flexibilných, aktívnych, vytrvalých, rozhodných, ale zároveň pokorných. Ak budúci lekári nedisponujú týmito cnosťami, tak to pre nich bude ťažké.
Sledujte nás aj na našom Facebooku a Instagrame a nenechajte si ujsť ďalší zaujímavý obsah z Rožňavy a okolia.